z pohľadu vzniku obecných symbolov
Obec Veľký Horeš leží v juhovýchodnej časti Výchoslovenskej nížiny na starom agradačnom vale Tisy. Obec vznikla v chotári obce Malý Horeš, ktorá je písomne doložená už v r. 1214 v zakladajúcej listine Lelesškého prepoštva. Miesto bolo ale už aj predtým osídlené nakoľko sa tu našlo sídlisko s kanelovanou keramikou - osídlenie v eneolite, osídlenie otomanskej kultúry zo staršej doby bronzovej, z doby hallštataskej, z rímskej a sídliskové nálezy z 10. - 12.st.
Nakoľko vznikla v chotári obce Malý Horeš aj počiatky existencie obce Veľký Horeš sú viazané s uvedenou obcou už aj vzhľadom na rovnaký názov Horeš - Gures, Gyure, Gerus, maď. Géres.
Priamo sa spomína v r. 1438 s názvom Naghgerez. To znamená, že najneskôr v tomto časovom horizonte vznikla potreba rozlíšiť obce Malý a Veľký Horeš. Samozrejme obec musela existovať už skôr. V r. 1438 patrila magistrom Petrovi a Jakubovi, ktorí majetok získali ako donáciu od kráľa Žigmunda.V ďalšom priebehu histórie sa striedali vlastníci. Medzi vlastníkmi sa vystriedali napr. rodiny : Csebi, Czékey, Eôdônffy, Dobó, Czobor, Barkóczy, Perényi atď. V 18. st. vlastnili tu majetky Szennyeyovci a v 20. st. biskupstvo v Košiciach.
V dokumentoch sa uvádza pod názvami Nagy Géres, Nagygéres,Veľký Gýreš 1927, Veľký Horeš 1948.
V obci sa nachádza kostol reformovanej cirkvi postavený v r. 1765.
Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom čo v podstate určuje charakter obce až do dnešnej doby.
Každá obec, v ktorej sa časom vyvinula nejaká administratívna činnosť usilovala sa opatriť svoje písomnosti svojim znakom, pečaťou, ktorá mala byť v podobe symbolu výrazom jej špecifiká, odlišujúce ju aspoň od obcí blízkeho okolia.Väčšina obcí si zvolila za svoj znak patronícium kostola alebo nesakrálne symboly zvýrazňujúce najviac prevládajúce zamestnanie obyvateľov. Tieto historické pečate sú heraldickým zdrojom pre návrh erbu obcí, pritom platí zásada, že čím staršia pečať tým cennejší je erb. Pre obec Veľký Horeš sa našli dve pečate.
Na pečati s kruhopisom
Staršia známa pečať obce Veľký Horeš pochádza z druhej polovice 18. storočia. Odtlačok typária z r. 1866 sa nachádza v Archíve Zemplínskej župy (Zemplén megyei levéltár) v Sátoraljaújhelyi na písomnosti z roku 1880.
Na pečati s kruhopisom je vyobrazený na pažiti stojaci lev s mečom. Obsah pečate je pomerne častým motívom na rodových i na erboch miest. Pravdepodobne voľba motívu bola ovplynená charakterom zemianskej obce v dobe vzniku pečate.
Mladšia pečať (tiež zo zdroja ako staršia) je písaná a nakoľko sa nachádza na listine z roku 1887 (prvá pečať je na listine z r. 1880) predpokladáme, že v tomto čase obec používala dve pečatidla.
V elipsovitom pečatnom poli je nápis:
NAGYGÉRES KÔZSÉG PECSETJE (Pečať obce Veľký Horeš)
Návrh obecných symbolov obce Veľký Horeš
Návrh erbu obce samozrejme bude vychádzať z motívu na pečatidle č.l. Lev je častým prvkom na rôznych erboch. Je to tzv. obecná prirodzená heraldická figúra, ktorá ako symbol moci, sily, odvahy a statočnosti objavuje sa v symboliky od najstarších dôb (Mykény, Egypt).
Lev je teda predovšetkým kráľovským zvieracím symbolom. Astrológia ho spája so Slnkom, pričom zrejme vychádza z jeho sily a zlatohnedej farby a lúčom podobnej hrivy. Tak ako orlovi i levovi sa pripisuje schopnosť hľadieť do slnka bez žmurkania. Lev slúžil ako komplementárny maskulínny protiklad veľkých bohýň (Kybela, Artemis, Fortúna). V Egypte lev so slnečným kotúčom nad hlavou predstavoval boha Rea. Antický hrdinovia, napr. Herakles, boli často znázorňovaní ako víťazy nad levom, čo malo symbolizovať víťazstvo ľudského ducha nad animálnou prírodou.
V kresťanskej symbolike je postava leva znázorňovaná rozporne. Jednak je symbolom sily Júdovho kmeňa, jednak veľkého odporcu, pred ktorým ochráni iba Boh (Daniel v levovej jame). Ranokreťanský text Phisyologius obsahuje bájky plné symbolov leva. Napr. pri svojich potulkoch si lev chvostom zametá stopy ("Tak i Kristus, môj spasiteľ, víťaz z kmeňa Júdovho...zoslaný nebeským otcom, zahladí svoje duchovné stopy...")...atď.
Lev zväčša zobrazuje extrémy, či už v pozitívnom zmysle ako vzor človeka -hrdinu alebo v negatívnom zmysle svet diabla.
Lev (Ivice v heraldike neexistujú) preto sa často objavuje v dynastických a štátnych znakoch (Čechy, Dánsko, Nórsko, Anglia, Škótsko, Holandsko, Belgium, Luxenburg, Fínsko) podobne ako aj na erboch šlachtických, zemianskych rodov resp. na komunálnych erboch aj na Slovensku. (Levoča, Senec, Vranov nad Topľou, Levice atď.). Jeho častý výskyt postupne oslaboval symbolický význam znaku, takže z jeho výskytu nemožno vyvodzovať nijaké zvláštne závery alebo záväzky vo vzťahu k majiteľovi erbu.
Ako väčšina zvierat je zvyčajne zobrazená z profilu a díva sa dopredu. Najčastejšie sa zobrazuje v stoji (alebo pripravený ku skoku) s hrozivo otvorenou papuľou, vyplazeným jazykom. Môže držať rôzne predmety ako napr. meč, sekeru, žezlo alebo rôzne rastliny: klasy, ratolesti atď. Na hlave môže mať korunu, na krku šatku, môže byť prikovaný, alebo môže niesť štít. Drápy a jazyk majú obvykle inú farbu ako telo. Takýto lev sa potom popisuje ako v zbroji resp. ozbrojený s vyplazeným jazykom. U zvierat pod pojmom zbroj sa rozumejú časti tela, ktoré by mohli byť použité ako zbrane v boji alebo aspoň na zastrašenie soka: drápy, rohy, zobák, tesáky, kopytá, kly, ale tiež jazyk plutva či hriva.
Ako z uvedeného vyplýva, znamenie na historickej pečati obce Veľký Horeš má široké heraldické rozšírenie, preto návrh rešpektuje osobitosti na kresbe (lev na pažiti, bez koruny, s mečom, hriva neroztrapatená), aby bola dosiahnutá jedinečnosť erbu medzi podobnými na Slovensku.
Pre erb sa používa definícia, že je to na štíte umiestnene trvalé znamenie, ktoré je vytvorené podľa určitých a zaužívaných heraldických pravidiel a symbolizuje fyzickú, právnickú osobu, mesto, teritórium, alebo obec. Používanie erbov sa viaže na existenciu rytierskeho stavu a na rytiersky spôsob boja. Udomácnilo sa iba tam, kde existoval rytiersky stav.
Uhorskou bolo najvýchodnejšou krajinou v Európe, kde erby ešte vznikali a zaznamenali aj široký rozkvet. Počas celého stredoveku boli erby predovšetkým súčasťou rytierskeho výzbroja, čo potvrdzuje aj pôvodné pomenovanie erbu - arma (lat.: zbraň).
Na štíte vo farebnom poli sa umiestňuje figúra, ktorá môže byť tkz. všeobecná, ktorá zobrazuje celé ľudské telo, alebo jeho časti, čerpá námet z ríše zvierat, rastlín z oblasti pracovných nástrojov, nebeských telies ale používajú sa aj vybájnené postavy. Je ich nepreberné množstvo. Treba však upozorniť, že heraldická tvorba nepripúšťa verné zobrazenie predmetov, ale vždy ich štylizuje. Napriek tomu musia byť predmety ľahko rozpoznateľné. Samotná voľba figúry poväčšinou je silne viazaná na stredovekú symboliku, na okolnosti udelenia erbu resp. na rôzne okolnosti súvisiace so vznikom erbu.
Na základe uvedeného erb obce Veľký Horeš má nasledovnú podobu:
V červenom štíte na zelenej pažiti strieborný lev so zlatým mečom a zlatou zbrojou.
Erb Štandarda
Vyfarbenie erbu bolo zvolené tak, aby bolo zvýšené farebné odlíšenie od podobných komunálnych erbov aspoň na Slovensku.
Pečať obce je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC VEĽKÝ HOREŠ.
Vlajku obce určí heraldická komisia vo farbách zelená, biela, červená. Vlajka bude mať pomer strán 2 : 3 a bude ukončená tromi cípmi siahajúcimi do tretiny hĺbky vlajky.
Erb, pečať a vlajka predstavujú najvýznamnejšie obecné symboly od ktorých možno odvodiť ďaľšie.
Zástava obce má rovnakú kompozíciu ako vlajka, pomer strán ale nemusí byť vždy 2:3, zástava môže byť aj dlhšia. Zástava na rozdiel od vlajky je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom.
Vlajka obce
Návrh obecných symbolov obce Veľký Horeš
Štandarda starostu obce má takmer podobu štvorca, jej výška sa však proporčne rovná výške štítu a šírka zase šírke štítu. Je na nej erbové znamenie obkolesené pruhmi obecných farieb.
Od obecnej pečate je možné odvodiť okrúhle pečate s obecným symbolom, kde stred ostáva nezmenený.
Mení sa kruhopis, ktorý môže znieť :
18.8.1997 • VEĽKÝ HOREŠ • OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO • |
Literatúra: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. III. Novák, J.: Slovenské mestské a obecné erby. Bratislava 1972. H. Biedermann: Lexikón symbolov, Bratislava 1992 |